Bratislava 20. júla (TASR) – Univerzita Istropolitana vznikla v 15.
storočí z prirodzenej potreby pomôcť štátnemu aparátu Uhorska a obohatiť
ho o vzdelaných a rozhľadených zamestnancov. Najstaršia vysoká škola na
území dnešného Slovenska, ktorá fungovala vyše dve desaťročia, je známa
aj pod názvom Academia Istropolitana. Pôsobilo na nej viacero
humanistických učencov a bola organizovaná na základe stanov Bolonskej
univerzity.
V stredu 20. júla uplynie 555 rokov odkedy začala svoju činnosť Univerzita Istropolitana.
Želanie uhorského kráľa Mateja Korvína založiť Univerzitu Istropolitana
začalo nadobúdať reálnu podobu 29. mája 1465. V tento deň totiž pápež
Pavol II. vyhovel žiadosti panovníka a zriadením vzdelávacej inštitúcie
poveril ostrihomského arcibiskupa, významného predstaviteľa humanizmu
Jána Vitéza zo Sredny a päťkostolského biskupa Jána Pannónia.
Keď v roku 1467 zomrel richtár Štefan Gmaitl, jeho majetky pripadli
Matejovi Korvínovi. Ten rozhodol, že nehnuteľnosť po nebohom, ktorá
dodnes stojí na Ventúrskej ulici v Bratislave, využije ako sídlo budúcej
školy. Univerzitu Istropolitana (Universitatis Istropolitana -
Univerzita v Meste na Dunaji.) slávnostne otvorili 20. júla 1467
ceremóniami v ostrihomskej katedrále. S výučbou sa začalo už na jeseň
toho istého roka. Rezidencia kancelára univerzity Jána Vitéza sa
nachádzala v Ostrihome, čo znamenalo, že riadenie inštitúcie mal na
starosti od roku 1471 najmä jej vicekancelár, bratislavský prepošt Juraj
zo Schönbergu.
Škola mala štyri fakulty: Artistickú (Filozofickú), Teologickú, Lekársku
a Právnickú. Prvá z menovaných sa do veľkej miery zaoberala vzdelávaním
v oblasti klasických jazykov i prírodovedy a poskytovala prípravné
štúdium, ktoré následne umožňovalo pokračovať vo vzdelávaní na zvyšných
fakultách.
Keďže existuje len málo záznamov o činnosti tejto vzdelávacej
inštitúcie, predpokladá sa, že v rokoch 1467 - 1471 na Univerzite
Istropolitana pôsobil nemecký matematik, astrológ a astronóm Ján Müller z
Königsbergu známy aj ako Regiomontanus a vyučoval tu aj jeho poľský
žiak Martin Bylica z Olkusza. Obaja na Artistickej fakulte dávali
študentom lekcie z latinskej gramatiky, rétoriky, dialektiky, ale aj z
aritmetiky, geometrie, astronómie či hudby.
Na Teologickej fakulte sa akademickej činnosti venovali najmä vzdelanci z
Viedne. Medzi rokmi 1468 - 1471 tu vyučoval ako mimoriadny profesor
filozof a teológ Vavrinec Koch, ktorý pochádzal Krompách. Kancelár Ján
Vitéz na dnešné územie Bratislavy pozýval intelektuálov tak zo susednej
Viedne, ako aj z Talianska a Francúzska. Jedným z nich bol tiež doktor
kanonického práva a teológie, taliansky dominikán Ján Gattus z
Florencie. Oblasti kanonického práva sa spolu s ním venoval aj
vicekancelár univerzity Juraj zo Schönbergu, s menom ktorého je spojený i
rozvoj Lekárskej fakulty.
Keď sa cirkevní hodnostári - predstavitelia univerzity začali pliesť do
politiky, Univerzita Istropolitana sa dostala do nemilosti kráľa Mateja
Korvína. V roku 1472 z dôvodu organizovania sprisahania, pri ktorom mal
poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón, obvinili a uväznili Jána
Vitéza. Po smrti bratislavského prepošta Juraja Schönberga v roku 1486
nastal postupný úpadok univerzity. Jeho nástupcom sa stal Anton zo
Šankoviec, no ani on nedokázal zastaviť výrazné finančné ťažkosti prvej
vysokoškolskej inštitúcie na území Slovenska. Univerzita Istropolitana
zrejme definitívne ukončila svoju činnosť v čase smrti Mateja Korvína,
teda v roku 1490.
V súčasnosti je budova Univerzity Istropolitana na Ventúrskej ulici v
Bratislave sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení
(VŠMU) a je zaradená medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky hlavného
mesta Slovenska.
0